Banality, kniha ktorá rozhodne banálnou nie je.

Za takmer banálnym názvom tejto knihy sa ukrýva veľmi silný, emotívny a hboký

príbeh. Príbeh, ktorý formou akéhosi nepravidelného denníka odhaľuje až, takpovediac,

na kosť mučenú dušu muža, dušu, do ktorej sa zamilovala a hlboko zažrala depresia. V

dnešnej dobe sme si akosi zvykli depresiou nazývať aj pomerne miernu melanchóliu a

preto sa nám jej názov zdá banálny. Ale skutočná depresia, depresia ako choroba, je

oveľa, oveľa horšia, ako si tí, ktorí ju skutočne nezažili, dokážu predstaviť. Je dokonca

oveľa horšia, ako fyzická bolesť, dá sa možno približne prirovnať len k mukám. Mukám,

ktoré z vás jednoducho vyžmýkajú dušu. Jej liečba je veľmi náročná a to ako na lekára,

tak aj na pacienta. Ale keďže na tomto svete nič nie je zadarmo, psychofarmaká, ktoré ju

liečia, navodzujú dosť značnú apatiu a rezignáciu.

A v takomto stave tela i duše tento príbeh začína a potiahne čitateľa až do svojho

úplného konca. Áno, vyslovene potiahne, pretože je napísaný drsne, surovo, pútavo a

úplne uveriteľne. Hovorí sa, že najhoršie možné väzenie je to, do ktorého sa uzavrieme

sami a o tomto príbehu to platí úplne stopercentne. Autor sa dokázal dokonalo ponoriť

do svojej postavy a je vyslovene cítiť, že má s touto tématikou aj určitú osobnú

skúsenosť, Napriek určitej schématickosti, až monotématickosti príbehu prináša skoro

každá kapitola niečo nové, prekvapujúce, občas aj šokujúce a to je základom každého

pútavého príbehu. Hlavný hrdina prakticky denne bojuje so svojím najväčším

nepriateľom – s apatiou banálnej každodennosti a s nechuťou čokoľvek konať. Ale

vďaka svojej vysokej inteligencii si sám uvedomuje svoju vlastnú klietku a snaží sa z nej

unikať sám pred sebou.

Kniha Banality je príbeh, akých je v realite mnoho, ale napísaných a hlavne napísaných

tak autenticky a uveriteľne, mnoho nie je. Ľudí, ako je jej hlavný hrdina, stretávame, či

skôr nestretávame denne, pretože sú príliš uzavretí na to, aby sa dokázali otvoriť

vonkajšiemu svetu, aj keď po tom vnútorne túžia. Tento príbeh nie je návodom na to,

ako im pomôcť, ale určite dokáže ukázať, ako ich pochopiť. A z literárneho pohľadu

patrí medzi

to najlepšie, čo u nás o tejto téme bolo napísané.